V marci našu oblohu opustili aj posledné zimné hmloviny a pre mnohých astrofotografov nastáva zvláštne obdobie. Jarné mesiace sú totiž mimoriadne chudobné na hmloviny. Vo svojom úplne prvom článku venovanému astrofotografii som písal, že v apríli čaká na astrofotografov-začiatočníkov prvé veľké sklamanie. Na jednej strane sa nám okolo polnoci núka nádherný a obrovský komplex hmlovín, označovaný trochu chybne ako Ró Ofiucchi v blízkosti hviezdy Antares. Na druhej strane v našej zemepisnej šírke táto vrchná časť súhvezdia Škorpión a spodná časť súhvezdia Hadonos nevychádza príliš vysoko nad obzor a to v obývaných oblastiach znamená hrozbu výrazného svetelného znečistenia. Toto je aj náš prípad. Fotografický pohľad na Škorpióna nám v podstate znemožňujú svetelné dómy susediacich obcí. Na rad teda prichádzajú galaxie.
Podstatnú časť galaxií nájdeme v okolí obrazca Veľký voz, respektíve v súhvezdiach Veľkej Medvedice a Poľovné psy. Keďže ide o nezapadajúce (cirkumpolárne) súhvezdia, ku galaxiám sa môžeme vrátiť kedykoľvek počas roka. Práve v jarných mesiacoch tieto súhvezdia nájdeme vysoko na oblohe v ideálnej pozícii na niekoľkohodinové exponovanie - preto pomenovanie "Sezóna galaxií". Jej paradoxom je, že dve najväčšie galaxie, ktoré môžeme vidieť na severnej oblohe, nie sú jej súčasťou. Galaxie Messier 31 v súhvezdí Andromeda a Messier 33 v súhvezdí Trojuholník sa do ideálnej pozície dostávajú na konci leta a počas jesene.
Z hľadiska fotografovania je najväčšou výhodou galaxií širokospektrálne svetlo, ktoré vyžarujú. Na zachytenie väčšiny ich detailov teda nepotrebujeme žiaden špeciálny filter. Ich nevýhodou je vzdialenosť a s ňou súvisiaca potreba použiť ďalekohľady s dlhším ohniskom. Väčšina hmlovín je od nás vzdialená stovky až tisícky svetelných rokov. Vzdialenosť najbližšej galaxie, ktorú som počas posledných mesiacov odfotil, je 12 miliónov svetelných rokov. Poďme sa teda pozrieť na šesť fotografií, na ktorých narátame najmenej 18 väčších či menších galaxií.
Dvojicu galaxií zo súhvezdia Veľkej Medvedice Messier 81 (Bodeho galaxia) a Messier 82 (Galaxia Cigara), ako aj vznik tejto fotografie, sme si do detailov predstavili v predchádzajúcom článku. Verím, že som v ňom zrozumiteľným spôsobom priblížil, ako sa to vlastne robí. Preto iba pripomeniem, že Messier 81 vľavo je krásna špirálová galaxia vzdialená približne 12 miliónov svetelných rokov a približne rovnako vzdialená galaxia Messier 82 zaujme svojím „červeným výbuchom“ v jej centrálnej časti. Myslím, že niet pochýb o tom, prečo ide o najfotografovanejšiu kompozíciu sezóny galaxií. Mať dva takéto nádherné objekty v jednom zábere, bez toho aby išlo o fotomontáž, je fascinujúce.
„Najšokantnejším“ objektom jarnej oblohy je pre mňa "Vírová galaxia" Messier 51. Nachádza sa relatívne blízko hviezdy Alkaid, ktorá tvorí koniec oja Veľkého voza. Ako jej oficiálny domov sa ale uvádza súhvezdie Poľovné psy. Táto na pohľad kompaktná galaxia s mimoriadne peknými a jasnými ramenami „požiera“ blízku trpaslíčiu galaxiu NGC 5195. Pri prvej testovacej fotografii som nemal veľké očakávania. V ďalekohľade s ohniskovou dĺžkou 1000 mm ide o pomerne malý objekt. Po piatich minútach ale prišiel príjemný šok. V strede poľa sa totiž objavila krásna, žiarivá, jasne viditeľná galaxia aj s jej menším spoločníkom.
Táto galaxia zároveň odhaľuje krutosť astrofotografie ako koníčka. Na jednej strane je totiž skvelé, keď na vašej vlastnej fotografii z vašej vlastnej záhrady vidíte celkom slušné detaily na objekte, ktorý je od vás vzdialený najmenej 293 282 654 090 706 400 000 kilometrov. Vidieť hnedasté a červenkavé regióny, ktoré sa vo víre stáčajú do galaktického jadra a jantárové tóny trpaslíčieho suseda sú bez pochyby fascinujúce. A práve pre zachovanie pozitívnej nálady asi nie je dobré, aby ste podrobne skúmali fotografie z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. V prípade galaxie Messier 51 je totiž voľne k dispozícii takmer 90 megapixelová, ultradetailná a ultraostrá verzia, kde vás drobnučké detaily rias dovedú až do samotného stredu a po niekoľkých minútach skúmania odprisaháte, že tam tú obrovskú čiernu dieru naozaj vidíte. A tie štyri hodiny, ktoré ste strávili zachytávaním tohto fascinujúceho objektu? Nádherná strata času.
V americkom vzdelávacom systéme sa číslo 101 používa na označenie začiatočníckych kurzov. Na fotografovaní galaxie Messier 101, ktorá sa nazýva aj Galaxia Veterník, ale nie je nič začiatočnícke. Rovnako ako Messier 51, aj Messier 101 sa nachádza "kúsok" od hviezdy Alkaid. A hoci je k nám o celých 10 miliónov svetelných rokov bližšie ako Messier 51, jej jasnosť na fotografiách je oveľa nižšia. Jej priemer je približne 170 000 svetelných rokov. Pre porovnanie - odhadovaný priemer Mliečnej cesty je asi 100 000 svetelných rokov. Radí sa medzi špirálovité galaxie a z nejakého záhadného dôvodu mi pripomína Face Huggera z filmu Votrelec. Zrejme to robia tie "tvary" v spodnej časti mojej fotografie, ako aj dlhé, vytŕčajúce rameno. Skutočným orieškom je ale zachovanie veľmi jemných štruktúr v okolí galaxie. Kvôli málo viditeľnému, takmer čiernobielemu ramenu v ľavej časti, som túto fotografiu prerábal snáď desať krát. Takto vyzerá zhruba po 5 hodinách fotografovania.
Palacinky a hamburgery asi netvoria kombináciu jedál, ktorá by k sebe veľmi pasovala. Presne to ale nájdeme počas jarných mesiacov v súhvezdí Lev, kúsok pod hviezdou Chertan. Triplet v Levovi je ďalšou z mimoriadne populárnych galaktických kompozícií. Palacinky v ľavej časti fotografie sú messierove objekty M 65 a M 66, Hamburgerová galaxia vpravo má katalógové označenie NGC 3628. Všetky tri galaxie sú vzdialené približne 35 miliónov svetelných rokov. Práve Hamburger je najzaujímavejšou a zároveň najmenej jasnou z tejto trojice galaxií. Z dôvodu jej nízkej jasnosti si ju Charles Messier pri skúmaní vesmíru a katalogizovaní hmlovín a hviezdokôp nevšimol. O štyri roky neskôr ju objavil William Herschel. V jej tesnej blízkosti sa nachádza veľmi slabo viditeľná satelitná galaxia a som rád, že sa mi ju podarilo na pár pixeloch zachytiť aj mojou archaickou technikou. Je to malá šmuha nachádzajúca sa naľavo od Hamburgera. Odfotiť Triplet v Levovi nie je až také náročné. No tak ako aj pri iných objektoch aj tu prídu vhod hodiny navyše a pokusy o zachytenie málo výrazných detailov.
Počas sezóny galaxií čakajú na preskúmanie ďalšie desiatky objektov. Je tu ale jeden problém. Väčšina ďalekohľadov na ich uspokojivé zachytenie nebude stačiť. Veľmi pekným príkladom je galaxia Messier 63, známa aj ako Slnečnica. Jej domovom je opäť súhvezdie Poľovné psy a nachádza sa vo vzdialenosti približne 29 miliónov svetelných rokov. Toto je približne pohľad, ktorý vám poskytne ďalekohľad s ohniskovou dĺžkou 1000 milimetrov pri použití digitálnej zrkadlovky. Po približne 3,5 hodinách exponovania síce získate aké-také dáta na to, aby sa vám odhalila „slnečnicová“ štruktúra galaxie, nič to ale nezmení na tom, že samotná galaxia má na fotografii veľkosť ako poštová známka. Riešením je buď investovanie do kamery s malým senzorom a vysokým počtom pixelov, do ďalekohľadu s väčšou ohniskovou dĺžkou alebo rovno do oboch. Kŕmenie bezodnej diery menom astrofotografia teda nemusí mať konca kraja. Poslednou možnosťou je povzniesť sa nad to všetko a oceniť aj tento "širší" uhol záberu. Okrem Slnečnice môžeme vidieť aj dve nepatrné šmuhy v podobe jej susedov. A pokiaľ by sme použili modernejšiu a citlivejšiu kameru a dostatočne dlho integrovali, odhalíme aj tmavé oblaky v jej okolí. To sa hádam podarí budúci rok.
Na záver sa pozrieme na objekt, ktorý ma zároveň fascinuje a desí. Jarné súhvezdie Panna je domovom desiatok galaxií, ktoré sú "upratané" do takzvanej Markarianovej reťaze. Na jej konci sa nachádza objekt nazývaný Veľká galaktická tvár. V jej strede sa nachádza dvojica messierových objektov M 86 a M 84 z ktorých je veľmi ťažké odpozorovať akékoľvek detaily. Hoci tieto objekty boli skatalogizované už pred vyše dvoma storočiami, stále nie je známe, či je galaxia Messier 86 eliptická alebo špirálová. Ide ale o mimoriadne rýchlo sa pohybujúcu galaxiu. Podľa odhadov sa blíži smerom k nám rýchlosťou približne 875 000 kilometrov za hodinu. Zrážky sa ale rozhodne báť nemusíme. Jej vzdialenosť od nás je približne 52 miliónov svetelných rokov, takže k skorému kontaktu rozhodne nedôjde. Mimoriadne zaujímavým objektom na fotenie by mohla byť dvojica galaxií v ľavom hornom rohu, ktorá sa nazýva aj ako "oči". Galaxie NGC 4435 a 4438 boli zrejme jednou galaxiou, no v "nedávnej minulosti" pravdepodobne nastala akási kolízia a galaxia sa rozpadla na dve menšie. Tak ako v prípade galaxie Slnečnica, aj tu by na bližšie preskúmanie bola potrebná kombinácia oveľa väčšieho ďalekohľadu a kamery s menším senzorom a vysokým počtom pixelov. Napriek tomu, že v kompozícii sa nachádza najmenej desať galaxií, ktoré pri ohniskovej dĺžke neoplývajú veľkými detailami, táto fotografia sa z technického hľadiska nerodila jednoducho. Zdá sa teda, že tvár a jej prázdny pohľad, ktorý k nám smeruje zo vzdialenosti 50 miliónov svetelných rokov, tak desí nielen mňa, ale aj moju archaickú fotografickú výbavu.
Kým v jarných mesiacoch na naše skúmanie čakali desiatky galaxií, v letných mesiacoch sú to desiatky nádherných hmlovín. Nevýhodou tohto objavovania sú krátke a horúce noci. Minuloročná skúsenosť hovorí, že fotenie starou zrkadlovkou pri nočnej teplote okolo 20 stupňov Celzia naozaj hraničí s masochizmom. Pomoc je však už nablízku. Kým sa táto „lekárnička na astrofotografickú frustráciu“ dostane do praktického používania, môžeme si ukázať, ako si odfotiť vesmír doslova na jeden klik. O tom ale až nabudúce.
