Môj rok 2015 vo fotografiách

Autor: Milan Hutera | 2.1.2016 o 13:50 | Karma článku: 9,49 | Prečítané:  3477x

Koniec starého a úvod nového roku patrí bilancovaniu. Prostredníctvom tohto retrospektívneho blogu som sa poohliadol za fotografiami, ktoré som urobil v hektickom roku 2015.

Koniec starého a úvod nového roku patrí bilancovaniu. Najmä v americkej komunite fotografov sa veľkej obľube teší blogový projekt fotografa Jima Goldsteina. Princíp tohto blogu je jednoduchý: ľudia pošlú odkazy na svoje koncoročné, výberové blogy a tieto sú následne pridané do zoznamu. Zúčastniť sa môže každý. V prvom týždni tento zoznam následne Jim zazdieľa na svojich sociálnych sieťach. Je to dobrý spôsob vidieť celoročnú prácu ľudí, ktorých ste predtým nepoznali a spôsob nadväzovania nových virtuálnych alebo aj osobných kontaktov. Tento rok som sa rozhodol urobiť aj veľmi mierne pozmenenú a doplnenú slovenskú verziu blogu.

Poznámka 1: Anglickú verziu, ktorú som poslal do zoznamu, si môžete pozrieť tu.

Poznámka 2: V článku odkazujem na niektoré galérie, ktoré sú umiestnené na mojej osobnej stránke. Tá je funkčná, no zatiaľ je stále v procese prestavby. Niektoré menšie detaily a funkcie ešte nie sú úplne dokončené alebo doplnené.
 

Začiatkom januára som po druhý krát zavítal na výstavu Tutanchamón. Ako fanúšika Starého Egypta ma táto výstava veľmi zaujala. Počas zhruba štyroch hodín fotenia vznikla celkom pekná galéria, ktorú som pôvodne uverejnil na Denníku N. V krajšej podobe si ju môžete pozrieť v galérii na mojej stránke.

Vo februári som mal možnosť fotiť na azda najväčšej udalosti biatlonového Svetového pohára v sezóne 2014/2015 - preteky v Novom Městě na Morave. Vďaka úspešnej sezóne českých biatlonistov a najmä biatlonistiek tieto preteky navštívilo približne 100 tisíc divákov. Atmosféra bola neskutočná! Fotenie už také neskutočné nebolo - biatlon je totiž veľmi náročný šport aj pre samotných fotografov. Počas jedného závodu je kvôli rôznym obmedzeniam a samotnej veľkosti areálu pre jedného fotografa prakticky nemožné nafotiť aj trať, aj strelnicu, aj cieľ. Som však nesmierne rád, že som túto "skúšku ohňom" mohol absolvovať. Galériu s pár podarenými fotkami som opäť uverejnil na Denníku N. Z nich sa mi najviac pozdávala fotka sklamaného Martina Fourcada, ktorý v rámci na strelnici urobil jednu chybu a skončil štvrtý.

V marci som takmer po ôsmich rokoch navštívil Benátky. Strasti a útrapy spojené najmä s nepríjemným dažďom som spísal v júnovom čitateľsky úspešnom blogu.

V apríli hrali Slovenky kritický zápas Pohára federácie proti Švédkam. Od vypadnutia do regionálnej zóny nás zachránili výhry Anny Karolíny Schmiedlovej a Daniely Hantuchovej. Blogová galéria z prípavy tu a zápasová tu.

Pri Fed Cupovej téme sa žiaľ nemôžem nezmieniť o forme Daniely Hantuchovej. Jej jednoznačná výhra nad mladou Švédkou Celikovou v aprílovom Fed Cupe ukazovala prísľub do ďalších mesiacov. Odvtedy si však pripísala iba päť výhier, poslednú v júli 2015 (!) v Istanbule. Následne prišlo šesť prehier a tento trend sa nezlepšil ani s príchodom nového roka. Hneď prvého januára Daniela prehrala v prvom kole kvalifikácie turnaja v Brisbane...

Počas júna sa naskytla príležitosť odfotiť kmene stromov vo vyschnutom koryte rieky Váh. Spočiatku som si myslel, že koryto vyschlo kvôli pretrvávajúcim suchám. Neskôr sa ukázalo, že je to kvôli vrcholiacej oprave vodného diela Kráľová nad Váhom. Kvôli dlhodobým problémom vodné dielo nemohlo pracovať na plný výkon a nemohlo zadržiavať maximálny objem vody. Po ukončení opráv je hladina rieky o poznanie vyššia, ako bola predtým. Najbližšia príležitosť bude asi až pri plánovanej údržbe diela, takže som rád, že aj západ Slnka túto fotku pekne doplnil.

Koncom júna som mal príležitosť na krátko navštíviť Prahu a keďže som počas dvoch predchádzajúcich návštev tohto krásneho, no preplneného mesta, nemal možnosť *poriadne fotiť*, rozhodol som sa ostať aspoň na dve noci. Aj tento krátky čas je príliš krátky na to, aby človek pofotil aj niečo iné, ako najväčšie turistické atrakcie. V angličtine na to existuje výraz "barely scratch the surface". Už pred cestou som vedel, že chcem urobiť minimálne dve konkrétne fotky. Jedna sa podarila v podstate podľa predstáv, druhá nebola z estetických dôvodov možná.

Táto neskorá večerná fotka Karlovho mosta ma prinútila dlhšie sa zamyslieť nad takzvanými "ikonickými lokalitami". Aj Praha ich má celú fúru. Veľa ľudí tieto ikonické lokality a aj fotky odtiaľ nemá rado. Vraj je to už "neuveriteľne okukané". Rozhodne je to aj téma na nejaký ten blog. Hádam sa mi ho podarí napísať ešte pred prvým výročím tejto cesty :).

Kým sa však do tohto blogu pustím, pridám aspoň tú plánovanú fotku, ktorá sa podarila. Večerný Orloj, bez kvanta turistov, ktorí boli všade naokolo.

Počas výletu do Prahy som sa zastavil aj na veľmi pekne spracovanej výstave Gateway to Space. Keďže výstavu organizovala rovnaká spoločnosť, ako Tutanchamóna, úroveň tejto vesmírnej výstavy bola taktiež na veľmi vysokej úrovni. A keďže to bol predposledný deň výstavy, milovníkov vesmíru tam bolo neúrekom. Verím, že výstava v dohľadnej dobe zavíta aj k nám. Dovtedy si z nej môžete pozrieť malú galériu.

Začiatok augusta sa niesol v znamení koní, koniec augusta v znamení lietadiel. Čitateľsky úspešný blog z medzinárodných leteckých dní SIAF na Sliači si môžete pozrieť tu. Fotku, ktorú si z tohto mesiaca cením najviac, som však urobil na pretekoch Summer Masters v Šamoríne - východ mesiaca nad nádhernou sochou koňa. Škoda len, že mesiac "nemal naplánovaný" východ v trochu skorších hodinách. Fotka s modrou oblohou by bola ešte krajšia.

V septembri som okrem celotýždňového fotenia mužského challengerového tenisového turnaja v Trnave (Pozor - výberová galéria obsahuje aj NSFW obrázok!) na pár dní zavítal do Tatier. Už dlhšiu dobu som si chcel vylepšiť fotku zo známej vyhliadky na jeden z vodopádov Studenovodského potoka. Z výletu som si priniesol fotku, s ktorou som už oveľa spokojnejší. Iné kompozície ďalších, ktoré som urobil v to popoludnie, si však zatiaľ nechám pre seba. Na najbližšom letnom výlete do Tatier na nich ešte popracujem.

V októbri som podnikol dva výlety za krásami jesene. Z osobného pohľadu najkrajšiu fotku som urobil v polovici októbra v Kvačianskej doline. V prostredí lesa môže krásne svetlo nastať prakticky v ktorúkoľvek hodinu dňa. Osobne si vždy želám zamračenú oblohu, pretože vtedy je svetlo v lese rovnomerné. No pri fotení tejto scény Slnko na moment vykuklo spoza oblakov a vytvorilo naozaj veľmi pekné svetelné podmienky. Po dvoch či troch fotkách však toto špeciálne svetlo nenávratne zmizlo.

Rovnako nádhernú, no samozrejme trochu inú jeseň, ponúkajú aj lesy nad Smolenicami. Už sa teším na budúci rok! Zámerne však nechcem vysloviť "už sa neviem dočkať". Čím je človek starší, tým čas letí rýchlejšie. Roger Waters to v skladbe Time z legendárneho albumu Dark Side of The Moon vystihol dokonale: "Každý rok je kratší a kratší....". Ani sa nenazdám, a jeseň (nielen) v Malých Karpatoch tu bude opäť...

November sa niesol v znamení tradičného tenisového turnaja Slovak Open a galavečera Tenista Roka. Okrem toho som si našiel čas aj na ďalší osobný projekt. Večerné fotenie nádvoria Nitrianskeho som absolvoval dovedna tri krát. Prvé fotenie narušilo pár paliet zámkovej dlažby, ktorá bola zložená obďaleč sochy Jána Pavla II. Druhý krát to neboli palety ale auto, ktoré celý čas stálo na rovnakom mieste. Ako sa však hovorí - do tretice všetko dobré.

Hneď na začiatku Decembra bola na programe tradičná tenisová exhibícia Tennis Champions. Ďalej pokračoval v podstate neúspešným ranným výletom za ikonickým pohľadom na Spišský hrad a končil výrazne predvianočným galavečerom Športovec roka. Môj osobný projekt tento mesiac nadväzoval na ten novembrový. Kostolík Svätého Michala Archanjela v Dražovciach je z nádvoria nitrianskeho hradu naozaj na skok. Aj v tomto prípade som skalu s kostolíkom navštívil tri krát.

Počas druhej návštevy som síce mal bezoblačnú večernú oblohu, no pekný západ Slnka pekne doplnili aj reflektory, ktoré kostolík osvetľujú.

Keď sme už pri tých reflektoroch - je trochu škoda, že majú podobu veľkých nevzhľadných krabíc. Ideálne je ich úplne vynechať z kompozície. Do nasledujúcej, mierne panoramatickej kompozície, ktorú som urobil v posledných dňoch starého roka, som jeden chtiac-nechtiac, musel umiestniť. Už sa teším na svoju štvrtú návštevu, pretože záverečnú fotku tohto blogu ešte bude treba mierne vylepšiť po technickej stránke.

Toto a ešte oveľa viac mi priniesol rok 2015. Som za to vďačný, aj keď sa veľa vecí možno nepodarilo tak, ako by som si želal. A čo prinesie rok 2016? Nechám sa prekvapiť...


Majte krásny Nový rok 2016!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?